Mário Gešvantner
Marketingový manažér
Mário pracuje v Albatros Media Slovakia viac ako 3 roky. Za ten čas si k firme vytvoril vrelý vzťah. Sme radi, že sme mu mohli položiť pár otázok, týkajúcich sa nielen jeho práce.
Kde ste pracovali predtým, ako ste nastúpili do AM Slovakia?
V mojom bývalom živote, tak tomu sám hovorím, som takmer 20 rokov robil športového redaktora. V jednom momente som však dostal ponuku pracovať pre hudobný festival Pohoda, a keďže hudba bola vždy mojím veľkým koníčkom, rozhodol som sa risknúť to a nasmerovať život úplne iným smerom.
Pre Pohodu som robil sedem rokov hovorcu a šéfa marketingu. Bola to práca plná vášne, ktorá však vyústila do vyhorenia a zo zdravotných dôvodov som si musel dať prestávku. Tri roky som bol na voľnej nohe, robil som PR pre rozličné kultúrne projekty, s mojou partnerkou sme organizovali klubové koncerty rôznych zahraničných i domácich kapiel, k čomu by sme sa chceli po skončení pandémie aj vrátiť.
V tom však nie sú peniaze na živobytie, je to skôr o tom, že urobíme koncert kapely, ktorá sa nám páči, takže keď som objavil inzerát, že AM Slovakia hľadá niekoho na marketing, skúsil som to. Prihlásil som sa a uspel som.
Ako sa vám páči v AM Slovakia?
„Musím povedať, že toto zamestnanie prekonalo moje očakávanie. Netušil som, že nájdem prácu, ktorá mi bude tak vyhovovať.“
Týka sa to nielen odbornej pracovnej stránky, ale aj ľudskej, čo je pre mňa veľmi dôležité. Som nadmieru spokojný.
Čo všetko zahŕňa vaša pozícia?
Keď som nastúpil, na oddelení marketingu som bol sám. Asi dva roky som sa staral o kompletný marketing AM Slovakia, robil som teda všetko, čo sa pod toto slovo zmestí – od tlačových správ, komunikácie s médiami, cez vymýšľanie, tvorbu aj realizácie kampaní, online marketing, krsty, čítačky atď. Našťastie, po čase sme prijali dve kolegyne, jedna sa stará o online marketing, druhá o eventy, takže máme povinnosti rozumne rozdelené. Koordinujem oddelenie, na ktorom sa snažíme robiť pekné veci.
Veľkou výzvou po nástupe bolo uviesť na trh novú vydavateľskú značku. Na Slovensku sme predtým používali české značky, no tých bolo pre menší slovenský trh príliš veľa. Kvôli silnejšiemu marketingu a lepšiemu zviditeľneniu našich kníh sme potrebovali jednu silnú značku. Vytvorili sme Lindeni, uvedenie sprevádzala veľká kampaň a myslím, že sa nám celkom vydarila. Dnes je Lindeni silnou slovenskou značkou kvalitnej literatúry.
Ako sa vám spolupracuje s vašimi kolegynkami?
Je to perfektná spolupráca. Veľmi rýchlo sme si našli spoločnú reč, myslím si, že to funguje výborne a dúfam, že to hovoria aj ony o mne. (smiech) Máme fajn vzťah, povedal by som, že kamarátsko-pracovný. Ale to isté platí aj o kolegoch a kolegyniach z iných oddelení a to je pre mňa jeden z najväčších plusov tejto práce. Panuje u nás výborná atmosféra, veľa sa rozprávame, nielen o knihách, veľa vecí vymýšľame spolu, často na neformálnych brainstormingoch pri kávičke v kuchynke. Teraz je toho, samozrejme, menej, vzhľadom na pandémiu a využívania home officu, ale za normálnych okolností je radosť chodiť do práce.
Koľko vás je na pobočke?
Na Slovensku je nás do 40 ľudí, z toho asi tretina pracuje v sklade v Pezinku. Nie je to málo, o to viac ma teší, že v rámci všetkých oddelení medzi sebou skvele komunikujeme.
Na akú vydanú knihu ste najviac pyšný?
To je dosť zákerná otázka. (smiech) Tých je skutočne veľmi veľa, v posledných mesiacoch sme vydali viac kníh, ktoré boli nominované na Bookerovu cenu, čo je pre mňa jeden z ukazovateľov veľkej literárnej kvality. Napríklad román Mliekar od Anny Burnsovej, Frankissstein od Jeanette Wintersonovej, Tyll od Daniela Kehlmanna a ďalšie veľmi kvalitné knihy.
Tiež som veľmi hrdý napríklad na detskú knižku Kvapky na kameni. Prišla s ňou za mnou rešpektovaná slovenská spisovateľka Monika Kompaníková a spolupracovali sme na nej aj s českými kolegyňami. Kniha rozpráva 50 príbehov dôležitých žien z československej histórie a vyšla v slovenčine aj v češtine. Na projekte pracovalo takmer 40 žien z oboch krajín, od autoriek cez ilustrátorky, redaktorky, prekladateľky, dizajnérku či fotografku. Myslím, že sme na nej pracovali iba dvaja muži, okrem mňa ešte prekladateľ zo slovenčiny do češtiny, inak to bol čisto ženský, nádherný projekt.
Rád spomínam aj na kampaň spomínanej značky Lindeni. Jedna z nosných kníh kampane bola zbierka poviedok hollywoodskeho herca Toma Hanksa O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch. Všetky promo materiály schvaľoval Tom Hanks a jeho agentúra.
„Tom nás nesmierne potešil, keď napísal, že našu kampaň považuje za geniálnu. Bola to sila, niečo úžasné.“
Aké sú hlavné dôvody, prečo by mal človek pracovať pre AM?
Pre ľudí, ktorí majú radi knihy, je to jednoduché a viac sa o tom asi nemusíme baviť, lebo všetko sa tu točí okolo kníh. Pre mňa je naša spoločnosť nielen silnou značkou, ktorá robí kvalitné a dôležité veci, ale je to spoločnosť, ktorá sa skutočne stará o svojich zamestnancov. Vnímame to najmä v čase týchto nepekných dní a mesiacov pandémie – od našich majiteľov cítime podporu, vedenie nás pravidelne informuje o všetkých krokoch, ktoré sa robia. Človek potom pociťuje viac pokoja a istoty.
Albatros Media je firma, ktorá sa však nestará len o svojich zamestnancov, no robí aj dôležité veci. Aj počas pandémie sme sa snažili nielen o udržanie firmy, ale aj o pomoc inde. V Čechách sme spolupracovali s Človekom v tísni, na Slovensku to bola spolupráca s organizáciou Človek v ohrození. Posielali sme nielen knihy, ale prebehla aj zamestnanecká zbierka, ktorá bola odoslaná na účet týchto organizácií. Naši majitelia ju späťnásobili. To je dôkazom toho, že firma má víziu nielen zarábať, ale aj pomáhať. Nehovoriac o celoročnej práce našej nadácie.
Našli by ste na pandemickej situácii nejaké pozitíva pre vašu prácu?
Po týchto dlhých mesiacoch už ani nie. (smiech) Čo sa týka osobného života, nemôžem sa sťažovať – s deťmi a partnerkou trávime spoločne veľa času, je nám spolu stále dobre a vieme, že je to dar, nie každý má takéto šťastie. Z pracovného hľadiska nás to donútilo trošku inak premýšľať, človek sa musí inak rozhodovať a myslieť rôznymi smermi. Keďže som bol predtým dlhšie na voľnej nohe, som zvyknutý pracovať z domu, nemám s tým žiadny problém, no interakcia s kolektívom mi chýba.
„Čo bolo rozhodne pozitívne a dúfam, že to tak aj zostane, bola všadeprítomná solidarita, aj na knižnom trhu.“
Snažili sme sa pomáhať kníhkupcom rôznymi akciami, z ich strany sme cítili, že si toho vážia, že nám tiež vychádzajú v ústrety. Solidarita je niečo, čo sa vcelku pekne prejavilo. Verím, že to tak zostane aj do budúcna.
Akú knihu ste naposledy čítali?
Poviedky od slovenského autora Richarda Pupalu, zbierka sa volá Ženy aj muži, zvieratá. Richard je nový kôň v našej vydavateľskej stajni – vydal už dve zbierky poviedok, ktoré boli nominované na najprestížnejšiu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera, prial by som si, aby zabodoval aj s touto. Čítam naozaj veľa, odporúčam spomínaného Mliekara, Frankisssteina aj Tylla, alebo sériu Nadácia od Isaaca Asimova. Samozrejme, čítam knihy aj od iných vydavateľov, veľmi sa mi páčila napríklad kniha Stroje ako ja od Iana McEvana, čo je môj obľúbený autor, alebo Príbeh o Aste od Islanďana Stéfanssona.
Čo vás okrem kníh ešte baví vo voľnom čase?
Mám rád prírodu a turistiku. Nemôžem sa dočkať zimy, pretože okrem kníh a kultúry ma veľmi baví lyžovanie. Veľmi by som si prial, aby sa túto zimu dalo lyžovať. A možno to bude ten pravý čas vyskúšať niečo, nad čím premýšľam už niekoľko rokov, a to je skialpinizmus – konečne skúsim nejakú horu sám vyšliapať a zlyžovať. Veľmi ma baví aj hudba. Spomínal som, že som pracoval pre hudobný festival a organizoval som koncerty. Verím, že už čo najskôr skočíme s kamarátmi do nejakého klubu na koncert, podebatujeme, dáme si pivo, ale najmä si užijeme trochu kultúry. To nám všetkým dosť chýba.
Máte nejakú obľúbenú kapelu alebo speváka?
Najradšej mám Nicka Cavea, som jeho veľkým fanúšikom. Keď má európske turné, vždy si vyberieme nejaké mesto, kde má hrať. Viedeň či Prahu už vynechávame, väčšinou ideme niekam, kde sme ešte neboli a koncert spojíme s výletom. Rád počúvam aj slovenské kapely, napríklad The Ills alebo Diego, medzi moje srdcovky patrí aj česká skupina Manon meurt.
Na ktorých horách vás môžeme stretnúť na turistike a na lyžovaní?
Na lyžovanie mám najradšej južnú stranu nášho Chopka. Dá sa tam aj freerideovať na veľkých pláňach, čo je krása. Na lyžovačku aj na turistiku chodievame aj do Rakúska, kde sú nielen nádherné hory, no na rozdiel od nás sa tam o ne vedia o trošku viac starať. Príroda je však všade mocná čarodejka a ten najlepší relax.